Cesta do pekla je často dláždená vznešenými úmyslami. To isté možno konštatovať aj o nedávno predstavenom a mimoriadne ambicióznom pláne Európskej komisie Fit for 55, ktorého cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2030 o 55 percent oproti stavu z roku 1990. Malo by ísť o prvý krok k dosiahnutiu jej uhlíkovej neutrality v polovici storočia.
Plán sa dotkne prakticky každej oblasti života občanov aj ekonomiky ako takej. Prináša zásadné zmeny trhu s emisnými povolenkami, teda de facto dodatočnými daňami, ktoré sa rozšíria aj na lodnú a cestnú dopravu či vykurovanie budov. Do roku 2035 majú byť také sprísnené emisné normy spaľovacích motorov, že to bude znamenať koniec ich výroby. Okrem toho letecké spoločnosti budú musieť platiť za každú tomu vyprodukovaného oxidu uhličitého. Brusel pritom zvažuje, že zavedie zelenú daň na dovoz ocele, cementu, hliníka či hnojív.
Spoločným menovateľom všetkých týchto zmien v prípade, ak budú tvrdo presadzované, budú dodatočné náklady pre drvivú väčšinu ekonomických subjektov. Príde k radikálnemu zdraženiu energií a bežného života v podobe drahších palív a bývania, drahšieho cestovania a dopravy a zvýšenia nákladov pre firemný sektor na čele s automobilkami, ktoré sú okrem iného vlajkovou loďou slovenského priemyslu a budú čeliť existenčným výzvam.
Výsledkom bude ďalšia relatívna strata konkurencieschopnosti Únie oproti Spojeným štátom či rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám Ázie. Rizikom bude spomalenie či zabrzdenie ekonomického rastu, spomalenie rastu či stagnácia životnej úrovne, rast nezamestnanosti či rast zadlženia ekonomických subjektov. To vytvorí priestor na rast preferencií (ešte väčších) populistov s ich možným nástupom do vlád so všetkými negatívami s tým spojenými, špeciálne so skratkovitými krátkozrakými riešeniami problémov, ktoré nevyriešia ich príčiny a skutočný stav ekonomiky a spoločnosti ešte zhoršia.
Iste, pre zdravšie životné prostredie by sme mali priniesť obetu.
Problémom je, že Únia nedostane za ňu adekvátnu protihodnotu a modely ukazujú, že klimatickú zmenu nezastaví. Už len preto, že samotný podiel Únie na celosvetových emisiách je pomerne malý a k jej plánu sa sotva pridajú najväčší znečisťovatelia z Číny a USA. Súčasne plán Bruselu bude znamenať vytesnenie väčšiny doteraz produkovaných emisií v Únii mimo nej, práve do krajín, ako je Čína či India.
Navyše si myslíme, že plán Európskej komisie je nereálny, a to nie trocha, ale je z kategórie sci-fi či fantazmagórie. Už pôvodný plán Komisie znížiť emisie do roku 2030 o 40 percent bol ťažko realizovateľný a oproti tomu bol ešte zvýšený na 55-percentú redukciu. Zo skúseností z centrálne riadenej ekonomiky vieme, že naplánovať možno hocičo, inou otázkou je možnosť dosiahnutia takejto „päťročnice“ a je to aj otázka nákladov. V súčasnosti je zrejmé, že technologicky je to neuskutočniteľné, a ak sa to bude napriek tomu tvrdo vymáhať, toto zelené sektárstvo povedie k ekonomickej samovražde Únie a pádu jej populácie do chudoby.
Sčítané a podčiarknuté, Fit for 55 vnímame ako neefektívne, nesociálne ekonomické diletantstvo, ktoré možno klimatickú zmenu ešte zrýchli. Firmám odčerpá zdroje, ktoré by mohli použiť na vývoj nových ekologickejších zariadení (a tak skutočne bojovať za čistejšie životné prostredie a proti otepľovaniu).
Obávame sa, že sa to skončí fiaskom podobne ako Lisabonská stratégia 2010, ktorej cieľom bolo, aby sa Únia stala najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta. Teda úplným epickým fiaskom.
Hovorí sa, že iniciatívny hlupák je horší ako triedny nepriateľ. Smutné je, že v pozícii hlupáka je Európska komisia, ešte tragickejšie je, že väčšina tvorcov politík z jednotlivých krajín jej za Fit for 55 tlieska. Európska únia si pritom ním strieľa do vlastných kolien.
