reklama

S fiškálnymi stimulmi na Slovensku musíme pridať

Hoci vláda robí konečne dobré kroky a podáva záchranné lano biznisom, aby prežili, stále však ide o slabú, malú a pomalú pomoc.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dosluhujúca, ako aj nová slovenská vláda rýchlo prijímali reštriktívne opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu a na zdravotnom poli dokázali prekonať väčšinu vlád na západ od nás, čo sa podpísalo aj pod fakt, že máme relatívne nízky počet infikovaných ľudí a úmrtí. Nemožno to však tvrdiť o opatreniach na zmiernenie dosahov pandémie na ekonomiku. Je pochopiteľné, že novej vláde vypracovanie opatrení istý čas trvá, je však nepochopiteľné, aké nezodpovedné signály vysielala najmä v prvých dňoch firemnému sektoru. A hoci robí konečne dobré kroky a podáva záchranné lano biznisom, aby prežili, stále ide o slabú, malú a pomalú pomoc. V priemere vlády EÚ doručili fiškálne stimuly v objeme približne pätiny veľkosti ekonomiky, kým u nás toto číslo nedosahuje ani dve percentá HDP na mesiac.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Až po obrovskom naliehaní firemného sektora a hrozbe hromadného prepúšťania koncom marca vláda ukázala balíček prvej pomoci. Dovtedy bol postoj vlády vlažný, ba až nepriateľský, najmä voči najväčším zamestnávateľom a najväčším prispievateľom do štátneho rozpočtu. Vláda, či lepšie povedané jej hlava, sa hrala na fiškálne zodpovedných tvrdiac, že firmy by nemali žiť v bubline a nemajú si myslieť, že im z verejných peňazí budú kompenzované všetky straty. O to pritom firmy nikdy nežiadali, chceli len laso, ktoré im pomôže udržať sa nad vodou či prispeje na časť bežných fixných nákladov. Iné vlády v zahraničí sa správali úplne inak, uisťovali, že urobia všetko, čo bude potrebné na podporu domácej ekonomiky a firiem, ktoré to budú potrebovať. Snažili sa upokojovať, tlmiť nervozitu, vychádzať v ústrety, predchádzať vyostreniu situácie. U nás sa, žiaľ, začalo diskutovať o blackoute, ktorý by znamenal vraždu slovenskej ekonomiky, s následkami ktorej by sme sa museli vyrovnávať zrejme niekoľko rokov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preplatenie 80 percent hrubej mzdy zamestnanca firiem, ktoré zavreli rozhodnutím vlády, bol dobrý výkop. Problémom bolo, že sa to týkalo len malých firiem, keďže limit pomoci bol stanovený na 200- tisíc eur. Konečne až v polovici apríla vláda povedala, že sa bude týkať všetkých firiem bez rozdielu. Ochránia sa tým pracovné miesta a odľahčia náklady pre firmy, čím sa zlepší ich likviditná pozícia. Dobrým nápadom bola aj možnosť odkladu platieb odvodov zamestnávateľov pri medziročnom poklese tržieb o viac ako 40 percent, preddavkov dane z príjmu či príspevkov pre SZČO a zamestnancov firiem, ktoré sú otvorené, no v dôsledku koronakrízy registrujú pokles dopytu. Záchranné koleso bolo neskôr hodené aj jednoosobovým eseročkám, živnostníkom a dohodárom, ktorí neplatili odvody do Sociálnej poisťovne. Možnosť započítania neuplatnenej straty od roku 2014 potešila, no nebolo to nejaké život zachraňujúce opatrenie. Nemožno namietať ani proti opatreniu, kde Sociálna poisťovňa bude od prvého dňa vyplácať 55 percent hrubej (teda asi 70 percent čistej) mzdy zamestnancom, ktorí nepracujú v dôsledku povinnej karantény alebo sa starajú u člena rodiny (OČR) po celý čas. Ide ako o pomoc ľuďom, tak aj firmám, ktoré prvé dni museli niesť tieto náklady. Solídnym opatrením v rámci prvého kroku bolo aj poskytnutie bankových záruk v objeme 0,5 miliardy eur mesačne, čo by malo viac stimulovať komerčné banky na poskytovanie úverov, keďže budú niesť riziko štátu a nie podniku, ktorý čelí ťažkostiam. V rámci balíka druhej záchrany boli predstavené opatrenia v podobe možnosti odkladu splátok úverov až o deväť mesiacov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celková odhadovaná fiškálna pomoc sa u nás bude pohybovať na základe opatrení, ktoré boli dnes predstavené, na úrovni asi 1,7 percenta HDP mesačne, čo je v porovnaní so zvyškom EÚ, málo. Na to, aby ekonomika neľahla popolom bude zrejme potrebné urobiť výrazne viac. Nemecko už oznámilo, že bude poskytovať štátne garancie pre malé firmy v neobmedzenej výške, pričom fiškálny balíček je najväčší od II. svetovej vojny. Fiškálny stimul v ťažko skúšanom Taliansku presiahne 50 percent HDP a v USA už dosahuje takmer 40 percent HDP a už je pripravovaný ďalší fiškálny balíček. Keď pôjdeme do detailov, napríklad zastropovanie dotácie mzdy na 80 percent z 1100 eur nie je dostatočné, keď v mnohých priemyselných podnikoch (ktoré neboli na príkaz vlády zatvorené) dosahujú mzdy vyššie úrovne. Iným problémom je, že (odhliadnuc od malosti), bankové garancie, ktoré umožnia prístup firiem k likvidite budú znamenať len rast zadlženia firiem, čo ich bude po odznení krízy len ťažiť a brzdiť investičnú aktivitu a spomaľovať oživovania sa ako také. Odklady platenia daní a odvodov sú len odkladmi, stále ich firmy budú musieť zaplatiť. Znamená to, že ideálne by bolo zväčšiť priame fiškálne stimuly formou nenávratných dotácii (iste zvyšuje to morálny hazard, no radšej dať dnes peniaze subjektu, ktorý na to nemá nárok, ako nedať tomu, ktorý by to potreboval) formou preplatenia časti nájomného či energií či odpustenia alebo výrazného zníženia daní a odvodov (v tomto smere je vládny návrh odpustenia platenia poistného pre SZČO a zamestnávateľov za apríl dobrým nápadom). Iste zaťažuje to verejné financie. Ak sa však dnes naša bude vláda správať na "fiškálneho šetrílka" a nepodporí firmy, rozbije ekonomiku a výrobné kapacity budú permanentne stratené. To sa pretaví do deštrukcie fiškálne bázy, a po kríze nebude mať od koho vyberať dane. Verejné financie budú v horšom stave ako keby teraz urobila veľké výdaje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To najlepšie za zahraničia by jej mohlo byť vzorom. Je potrebný prístup „whatever it takes“. Požičať si na dlhopisových trhoch dnes nebude problémom pri masívnom kvantitatívnom uvoľnovaní ECB. Navyše máme k dispozícii veľa zdrojov z eurofondov, a ministri financií eurozóny sa už dohodli na spoločnej odpovedi na koronakrízu, čo znamená, že budeme mať k dispozícii ďalšie európske zdroje od Európskej investičnej banky či SURE fondu na podporu zamestnanosti. Vláda by teda nemala váhať a pritlačiť na fiškálna plynový pedál. Magnitúda poklesu ekonomiky bude v tomto roku väčšia ako pred 11 rokmi, kormidelníci by mali urobiť všetko preto, aby prišiel rýchly keď nie „V“ tak aspoň „U“ odraz. Keď k nemu príde, potom možno začať hovoriť o formách stabilizácie verejných financií.

Stanislav Pánis

Stanislav Pánis

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Analytik J&T Banky Vyštudoval som odbor Financie, bankovníctvo a investovanie na Fakulte Financií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Od roku 2006 sa pohybujem v oblasti obchodovania a investovania na finančných trhoch. V J&T Banke pracujem od roku 2011. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu